Ako sa mamča z gauča chcela naučiť kváskovať

Kváskovanie je posledné roky pri pečení veľká téma. Pritom táto metóda prípravy kysnutých výrobkov je stará už päťtisíc rokov. Kváskovali aj naše staré mamy. Dokonca si z detstva pamätám, ako mama vytiahla z pece veľký voňavý chrumkavý bochník. Pri zarobení cesta vždy použila ten sivý skysnutý sajrajt, ktorý schovávala v špajzke.

Už roky hľadám v obchode chuťou podobný chlieb. Márne. Buď jedávam zdravé, no hutné a nie veľmi chutné chleby, pri ktorých mi každé sústo akoby stojí v krku. Alebo sa zlakomím na mäkkučký chlebík a po prečítaní zloženia nakoniec zisťujem, že to, čo mi chutí, nie je samotný chlieb, ale kadejaké pochybné éčkové prísady, emulgátory a regulátory 😨.

A tak som sa rozhodla, že začnem kváskovať. Prihlásenie do rôznych facebookových skupín s danou témou, napozeranie youtube videí sľubovalo zdarný začiatok. Keďže sme tak trochu kvôli mužovi bezlepkoví, začala som, zdá sa, tou ťažsou cestou. Založením ryžového kvásku. Neviem, kde sa po vyše týždni kŕmenia kvásku stala chyba, ale tá pizza by sa nehodila ani na podošvu. Možno tak na hod diskom. Alebo ňou niekoho zabiť. Kvások skončil v koši 😤.

Včera som ale kváskovaniu dala ďalšiu teoretickú šancu. Boli sme na podporke kváskovania. Namotivované maminy, šantiace sa deti, ktoré vyjedali pripravené kváskové dobroty, super tipy a triky. No, pravdupovediac mám z tých informácií riadny guláš. Taká a hentaká teplota, toto toľko hodín, hento zas ďalšiu hodinu, tuto kvások, tuto rozkvas, taká a onaká múka. Vraj, treba skúšať. Priznám sa, že som dosť netrpezlivý človek a keď mi niečo nevýjde na prvú šupu, málokedy v sebe nájdem chuť v tom pokračovať.

Zároveň som ale celkom tvrdohlavá. A navyše, dnes mám motivačnú náladu. Snáď mi @nelkafood a @kvaskovanie napomôžu. Už len ísť kúpiť múku a šup ho kŕmiť! 😊

PS: Neviete, prosím vás, kde sa dá ešte kúpiť nejaká múka? 🙄