Ako sa mamča z gauča rozplývala nad 21. mesiacom

-

Tak toto moje dievčatko už má 21 mesiacov. Je to už riadna veľkáčka. Vidím to v porovnaní s inými deťmi na ihrisku, ktoré sa ešte len pomalinky dvíhajú na preliezky a stojac na  roztrasených nožičkách obdivujú život naokolo. A to moje už okolo nich plachtí a neváha sa plnou rýchlosťou rozbehnúť aj dolu strmým kopcom, vydriape sa po lanovom rebríku samé na veľkáčsku šmýkalku a šupne sa dole bez újmy na zdraví. Ale predsa sa nájde zakaždým niekto, kto ju ešte osloví "bábätko" 😊

Posledný mesiac urobila ďalší krok k samostatnosti: naučila sa postaviť na špičky a dočiahnuť na kľučku. Pár dní to do omrzenia skúšala, až sa jej raz podarilo otvoriť dvere. Posilnená úspechom a vidinou nového priestoru za doteraz zatvorenými dverami, opakovala stláčanie kľučky a dnes si už veselo otvára všetky dvere, vrátane tých vchodových.

Ako mamina ťažkej vymýšľačky v jedle sa tento mesiac vytešujem, že konečne je celé kúsky banánu, hrušky, či jabĺčka. Neuveriteľný pocit slobody! Len tak narýchlo zobrať banán a ísť von a neriešiť už žiadne pučenie, mixovanie, miešanie. Osmelila sa zjesť aj kúsky celej zeleniny vo vývare a mne sa tak otvorili netušené možnosti varenia 😆 Rizoto, krupoto, soté. Wau!

Čo sa týka reči, nevidím to zatiaľ perspektívne. Má základnú slovnú zásobu a nové slová sú len skratky zo slov alebo citoslovcia. Napríklad, nové slovo "pu" znamená zapnúť, vypnúť, zapnuté, vypnuté. Ďalšie nové slovo je "nuda", v preklade voda. Priznám sa, že sa trocha hanbím, keď ju kočíkujem a ona zbadá kaluž vody a na celý park kričí "nudaaa", to je nudaaa" 😊. Ale na druhej strane sa vie s tými 20 slovami kreatívne vynájsť a vysvetliť takmer všetko. Minule pila moje mliečko a keď jej už nič nešlo, pozerá na mňa s nadvihnutým obočím, ruky v začudovanej polohe a vraví: "Nejde. Pu" (Nejde, vypnuté) 😆
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako sa mamča z gauča chcela naučiť kváskovať

-
Obraz
Kváskovanie je posledné roky pri pečení veľká téma. Pritom táto metóda prípravy kysnutých výrobkov je stará už päťtisíc rokov. Kváskovali aj naše staré mamy. Dokonca si z detstva pamätám, ako mama vytiahla z pece veľký voňavý chrumkavý bochník. Pri zarobení cesta vždy použila ten sivý skysnutý sajrajt, ktorý schovávala v špajzke. Už roky hľadám v obchode chuťou podobný chlieb. Márne. Buď jedávam zdravé, no hutné a nie veľmi chutné chleby, pri ktorých mi každé sústo akoby stojí v krku. Alebo sa zlakomím na mäkkučký chlebík a po prečítaní zloženia nakoniec zisťujem, že to, čo mi chutí, nie je samotný chlieb, ale kadejaké pochybné éčkové prísady, emulgátory a regulátory 😨. A tak som sa rozhodla, že začnem kváskovať. Prihlásenie do rôznych facebookových skupín s danou témou, napozeranie youtube videí sľubovalo zdarný začiatok. Keďže sme tak trochu kvôli mužovi bezlepkoví, začala som, zdá sa, tou ťažsou cestou. Založením ryžového kvásku. Neviem, kde sa po vyše týždni kŕmenia kvá...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča pochybovala o tom, či je naozaj mamča

-
Obraz
U mamy doma bolo vždy upratané, navarené a takmer aj vždy čosi napečené. Navarené aj pre prasiatka, sliepky. Zavarené všetko ovocie a zelenina od výmyslu sveta spracovaná v stovkách fliaš. Kompóty museli byť v špajzi otočené krajšou stranou von. V dvoch šírošírych záhradách ani stopa po burinke. Na slnku sa vždy čosi sušilo, cibuľa, cesnak, mak, orechy, semienka. Veci krásne vyvarené, naškrobené, predprané v rukách, voňavo vyprané, vyžehlené a uložené v komínkoch. Čisté veci na oblečenie prichystané na posteli. Okná bez jedinej špinky. Prach, neznámy pojem. Všetko na svojom mieste. Pred sviatkami generálky upratovania, týždňové prípravy. A že nás bolo päť. Prvé dni po pôrode som si nevedela zvyknúť na pomenovanie "mama". Vysvetľovala som si to najprv tým, že som prvomatka a celkom nerozumiem tým problémom, ktoré poznajú len mamy, ktoré už rodili predtým. Keď to ani neskôr neprišlo, vsugerovala som si, že mám syndróm pestúnky. Celé roky som sa starala o početné stádo ...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča rovnými nohami do obdobia vzdoru vletela

-
Obraz
Som typ človeka, ktorý kašle na návody, manuály, dobre mienené rady a všetko si robí po svojom. V preklade: najradšej sa učím na vlastnej skúsenosti, na vlastných chybách. A nie je tomu inak ani počas môjho štúdia na vysokej škole materstva. Často opakované "dieťa je tvojou vernou kópiou" som nebrala ako dostatočné varovanie a jeho hĺbku začínam spoznávať až teraz na vlastnej koži. Nebudem klamať, sú aj u mňa situácie, keď gumička z nervov praskne a ja vybuchnem. Kričím, šmarím o zem, rázne poviem nieee!, odujem sa, vytrhnem malej z rúk bez diskusie nejakú vec, tresknem dverami (ale mám ináč aj krajšie dni 😆). No a čo sa nestalo? Sú tomu tak dva týždne, čo sa z môjho milého dievčatka stalo umrnčané, uplakané bábo, ktorá má aspoň raz denne teatrálny výstup. Obdobie vzdoru sa tuším tomu nadáva. Spúšťačom je banalita. Že večer o ôsmej nejdeme k babkiným mačkám na východ. Že jej nechcem sklopiť kočík. Že jej neviem opraviť cumeľ, ktorý si rozhrýzla na kusy. Prekáža mi najmä ten ...
Čítať ďalej