Ako mamča z gauča rovnými nohami do obdobia vzdoru vletela

Som typ človeka, ktorý kašle na návody, manuály, dobre mienené rady a všetko si robí po svojom. V preklade: najradšej sa učím na vlastnej skúsenosti, na vlastných chybách. A nie je tomu inak ani počas môjho štúdia na vysokej škole materstva. Často opakované "dieťa je tvojou vernou kópiou" som nebrala ako dostatočné varovanie a jeho hĺbku začínam spoznávať až teraz na vlastnej koži.

Nebudem klamať, sú aj u mňa situácie, keď gumička z nervov praskne a ja vybuchnem. Kričím, šmarím o zem, rázne poviem nieee!, odujem sa, vytrhnem malej z rúk bez diskusie nejakú vec, tresknem dverami (ale mám ináč aj krajšie dni 😆). No a čo sa nestalo? Sú tomu tak dva týždne, čo sa z môjho milého dievčatka stalo umrnčané, uplakané bábo, ktorá má aspoň raz denne teatrálny výstup. Obdobie vzdoru sa tuším tomu nadáva. Spúšťačom je banalita. Že večer o ôsmej nejdeme k babkiným mačkám na východ. Že jej nechcem sklopiť kočík. Že jej neviem opraviť cumeľ, ktorý si rozhrýzla na kusy. Prekáža mi najmä ten spôsob, ako prejavuje hnev. Krikom, hádzaním vecí o zem, dôrazným nie!, odúvaním sa, privlastňovaním si vecí, trieskaním dverí.

Tá istá melódia v hlase, ten istý dôraz a ten istý výraz, ako mám ja, keď som naštvaná. Je to hrôzostrašné, ako to malé pozbiera všetko to negatívne, čo vypúšťam ja.

Nuž, materstvo, to nie je len tak, vyflusnúť niečo a myslieť si, že ja som tu pán.

Skvelý typ, ako sa naučiť sebakontrole nedávno napísala @lucy_palatova. Zaviezť si denník a zapisovať si všetky situácie, pri ktorých som neadekvátne voči dieťaťu zareagovala, skúsiť sa zamyslieť nad lepším scénarom a tento pri podobnej situácii v budúcnosti aplikovať.

Čo mi poradíte ešte? 🤔 Máte aj vy nejaké tajné triky, ako sa naučiť sebakontrole?