Dnes sa cítim zvláštne smutno... Včera boli ihriská plné emotívnych mamičiek, ktoré prvý raz odviedli svoje ratolesti do škôlky, školy. Tatkovi kamarátky našej malej tiež nebolo včera v piesku príliš do smiechu. Hoci sa jeho kučeravá Sue už tvárila hrdinsky, prvý deň v škôlke celý preplakala. Ja som si len povzdychla, že nás to čaká presne takto o rok a už som aj bezstarostne bežala chytať to moje malé šidlo, nech nespadne z preliezky. Najradšej by sa vydriapala až po samý vrch. Hmmm, veď rok, to je ešte habadej času, tretina materskej... Ale večer mi to celé docvaklo, keď som si to kúsok po kúsku začala rozmieňať na drobné. A začala som riešiť otázky, ktoré každý rok riešia tisícky iných rodičov. Kedy ju vlastne mám dať do škôlky? Kam s ňou počas leta, keď obe babky sú stovky kilometrov ďaleko? Čo ak si nezvykne? Nebol by lepší adaptačný pobyt zo začiatku? A nebolo by lepšie dať ju do škôlky už na jar? A kedy sa vlastne dávajú prihlášky? Nemala som to náhodou riešiť už tento rok? A
