Ako sa mamča z gauča rozplývala nad 22. mesiacom

-
22 mesiacov, + 3cm. Žiadne super zážitky, stretnutia, žiadne herničky a kútiky, kamarátstva. No predsa máme čosi nové.

Definitívne už nie je bábo 😢 Hádže to už také dievčatkovské, modelkovské pózy. Sediac na stoličke si jednu nohu pokrčí a s hlavou troška nabok si prstom, ktorý jej vykukuje spod dlhých rukávov, zberá omrvinky.

Naučila sa vyjadrovať bolesť a odvtedy je z nej malý hypochonder. Len čo sa troška obtrie o stenu alebo ju jemne pošteklím, už ju to bubá ☺

Zapáčilo sa jej len tak behať, kopať do dólu (lopty), zbierať konáre, kamene a hádzať ich s čo najväčším čľupotom do nudy (vody), obdivovať červené páriace sa chrobáky, mravčie cestičky a dierky v zemi.

Doma dookola iba číta a vie priradiť už takmer všetky slová k obrázkom. A tak vymýšľame niečo nové, skúsili sme už farby a štetce. Zrejme sa jej táto aktivita páči, lebo keď chce maľovať, vypýta si náradíčko slovom "jéej" ☺ Ináč najradšej skáče po gauči, robí kotrmelce, behá, skrýva sa, šmýka sa.

Tento mesiac sa naučila mávať rukou a pozdraviť. V praxi, keď prechádzame okolo potetovaného skinheada v bomberke a kanadoch, moje dievča naňho milo zavolá: "uvo, ajoó!" (ujo, ahoooj!) A milo mu zamáva 🙆

Bez akéhokoľvek montessori tréningu sa sama naučila otvárať vrchnáčiky so závitom. Ráno, keď vstávam z postele a ona si už medzitým hodinu sama behá po izbe, nájdem v každom rohu mláčku šampóniku, detského olejčeka, imunoglukanu, poprípade vitamínu D. V lepšom prípade si to dá na handričku a rozotrie to aspoň po zrkadle.

Reč je stále tá istá. Dokonalá imitácia tej našej, s tým rozdielom, že jej nie je rozumieť 😃 Naučila sa nové slová a dokonca už aj vie niektoré spájať do holých viet. Ňuha ba (druhá noha), mama papá, tata ryo! (tata vyšiel nachvíľu z homeofficu a rýchlo sa s ním chce hrať). Tauto (auto), byba (ryba), multifunkčné buba (bolí, bublina, bublifuk, pasta... 😆). Keď má nervy, oslovuje ma mamo. Keď nervy nemá, vie mi povedať aj mami ❤

Plienky len na spanie. V noci som jej živý cumeľ, takže sama nespí. Popravde, nevadí mi to, my to máme takto rady, prilepené na seba 😊 Sama tiež ešte nepapá a vôbec, som rada, že niečo zje. Takže šecko naporádečku✌
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako sa mamča z gauča chcela naučiť kváskovať

-
Obraz
Kváskovanie je posledné roky pri pečení veľká téma. Pritom táto metóda prípravy kysnutých výrobkov je stará už päťtisíc rokov. Kváskovali aj naše staré mamy. Dokonca si z detstva pamätám, ako mama vytiahla z pece veľký voňavý chrumkavý bochník. Pri zarobení cesta vždy použila ten sivý skysnutý sajrajt, ktorý schovávala v špajzke. Už roky hľadám v obchode chuťou podobný chlieb. Márne. Buď jedávam zdravé, no hutné a nie veľmi chutné chleby, pri ktorých mi každé sústo akoby stojí v krku. Alebo sa zlakomím na mäkkučký chlebík a po prečítaní zloženia nakoniec zisťujem, že to, čo mi chutí, nie je samotný chlieb, ale kadejaké pochybné éčkové prísady, emulgátory a regulátory 😨. A tak som sa rozhodla, že začnem kváskovať. Prihlásenie do rôznych facebookových skupín s danou témou, napozeranie youtube videí sľubovalo zdarný začiatok. Keďže sme tak trochu kvôli mužovi bezlepkoví, začala som, zdá sa, tou ťažsou cestou. Založením ryžového kvásku. Neviem, kde sa po vyše týždni kŕmenia kvá...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča pochybovala o tom, či je naozaj mamča

-
Obraz
U mamy doma bolo vždy upratané, navarené a takmer aj vždy čosi napečené. Navarené aj pre prasiatka, sliepky. Zavarené všetko ovocie a zelenina od výmyslu sveta spracovaná v stovkách fliaš. Kompóty museli byť v špajzi otočené krajšou stranou von. V dvoch šírošírych záhradách ani stopa po burinke. Na slnku sa vždy čosi sušilo, cibuľa, cesnak, mak, orechy, semienka. Veci krásne vyvarené, naškrobené, predprané v rukách, voňavo vyprané, vyžehlené a uložené v komínkoch. Čisté veci na oblečenie prichystané na posteli. Okná bez jedinej špinky. Prach, neznámy pojem. Všetko na svojom mieste. Pred sviatkami generálky upratovania, týždňové prípravy. A že nás bolo päť. Prvé dni po pôrode som si nevedela zvyknúť na pomenovanie "mama". Vysvetľovala som si to najprv tým, že som prvomatka a celkom nerozumiem tým problémom, ktoré poznajú len mamy, ktoré už rodili predtým. Keď to ani neskôr neprišlo, vsugerovala som si, že mám syndróm pestúnky. Celé roky som sa starala o početné stádo ...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča rovnými nohami do obdobia vzdoru vletela

-
Obraz
Som typ človeka, ktorý kašle na návody, manuály, dobre mienené rady a všetko si robí po svojom. V preklade: najradšej sa učím na vlastnej skúsenosti, na vlastných chybách. A nie je tomu inak ani počas môjho štúdia na vysokej škole materstva. Často opakované "dieťa je tvojou vernou kópiou" som nebrala ako dostatočné varovanie a jeho hĺbku začínam spoznávať až teraz na vlastnej koži. Nebudem klamať, sú aj u mňa situácie, keď gumička z nervov praskne a ja vybuchnem. Kričím, šmarím o zem, rázne poviem nieee!, odujem sa, vytrhnem malej z rúk bez diskusie nejakú vec, tresknem dverami (ale mám ináč aj krajšie dni 😆). No a čo sa nestalo? Sú tomu tak dva týždne, čo sa z môjho milého dievčatka stalo umrnčané, uplakané bábo, ktorá má aspoň raz denne teatrálny výstup. Obdobie vzdoru sa tuším tomu nadáva. Spúšťačom je banalita. Že večer o ôsmej nejdeme k babkiným mačkám na východ. Že jej nechcem sklopiť kočík. Že jej neviem opraviť cumeľ, ktorý si rozhrýzla na kusy. Prekáža mi najmä ten ...
Čítať ďalej