Ako mamča z gauča s najkamkou spoločnú budúcnosť plánovala

Keď som sa na ultrazvuku dozvedela, čo to bude, ako prvé po ceste domov od lekára mi napadlo, že tomuto môjmu dievčatku musím ukázať taký svet, ako ho poznám a vnímam ja.

Že jej ukážem moje farby a štetce a namaľujeme si náš prvý spoločný popartový obraz, až budeme mať ruky po lakte zamazané od farieb, ktoré sa nebudú dať zmyť. A takto pomaľované sa oblečieme do tých najpohodlnejších vecí, dáme si najšialenejšie náušnice a výrazný rúž a pôjdeme do mesta na kávu. Budeme komentovať dianie naokolo a každú chvíľu vybuchovať od smiechu.

Že si spravíme wellness, zasvietime lampióniky a zažneme pár sviečok a v županoch a turbanoch z uterákov sa šupneme pod jednu deku. Btw. kto vymyslel to strašné slovo - turban??? 😄 Pri pozeraní Hriešneho tanca jej ukážem, ako musí vyzerať jej budúci muž a tiež jej vysvetlím, že náš tatino je tiež takmer ako Johnny. Až na to, že tancuje ako poleno a aj to až po dvoch fľaškách vína 😊.

Že si len my dve spravíme trip a s nohami zarytými v piesku Barcelonety budeme ticho pozorovať západ slnka. Potom budeme len tak brázdiť večerné ulice Barri Gòtic a La Rambly, pristavíme sa pri pouličnom gitaristovi a započúvame sa do jeho verzie Your Song.

Milé dievča, toľko ťa chcem ešte naučiť z toľko ti chcem toho ešte ukázať.

Nuž, sú len dve cesty. Buď sa mi môj vysnený plán naplní, alebo ma už onedlho tá moja pubertiačka prežúvajúc žuvačku schladí slovami: "Aleee mama, ...nebuď trápna." 😆