today mood of mamča z gauča

Hurá, niektoré detiská už idú od júna naspäť do školy! Trocha som sa pri tejto príležitosti upustila a zamyslela nad tým, čo mi dali všetky tie vychodené školy 🤗 V škole ma naučili: - že rastlina sa skladá zo stonky, byle, kvetu a kvet je tvorený kvetným obalom, tyčinkou a piestikom; - vyrobiť si vlastnoručne stanový kolík a plastové púzdro na doklady; - že Ľudo Ondrejov sa narodil v rodine stolára v Chorvátsku; - vypočítať zvyšné strany a uhly pravouhlého trojuholníka za pomoci Pytagorovej vety a funkcie sínus, kosínus, tangens, kotangens; - že koncovky oxidov sú -ný, -natý, -itý, -ičitý, ičný/ečný, -ový, -istý, -ičelý; - recitovať naspamäť Čin-čin od Ľudmily Podjavorinskej; - že údelný vojvoda Belo nepatril do rodu Arpádovcov; - že párové znelé spoluhlásky sú b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v; - namaľovať grafiku technikou tušom a voskom; - čítať texty v staroslovienčine; - koľko chromozómov má komár piskľavý;  - že logický pozitivizmus je o tom, že výrok

Pôvodne som chcela písať nudný today-mood o tom, ako Hanča skončila 23. mesiac a ako sa pekne naučila povedať trtko (krtko) a riťka. Ale pretlak myšlienok posledných dní o zlobe niektorých ľudí, z ktorej sa mi chce metaforicky vyvracať, je tak povážlivo výbušný, že to musí ísť von. Poznáte Platónovo podobenstvo o jaskyni? Predstavte si ľudí, ktorí bývajú v jaskyni. Sedia od narodenia chrbtom k vchodu, sú zviazaní, takže vidia len jaskynnú stenu, na ktorej sa hýbu tiene a myslia si, že sú skutočné. Netušia nič o reálnom svete mimo jaskyne. Aj medzi nami žijú takíto jaskynní ľudia, ktorí akoby žili v nejakej debne s úzkym priezorom a cez tú štrbinku pozorovali svet a mysleli si, že toto je celá skutočnosť a nič mimo debny nie je. Keďže je tam tma, nikdy samých seba nevideli. Čo je najhoršie, títo jaskynní mužíci a jaskynné žienky sú činní na sociálnych sieťach. Nečudujem sa, život v takej debne musí byť riadne nudný. Radi píšu komentáre, o tom čo práve pozorujú cez dieru

Pred časom som zmenila zamestnanie. Čo vám poviem... Denne dvadsaťštvorky 7 dní po sebe, 4 týždne vkuse, 12 mesiacov za sebou, nepretržite pár rokov. Prestávka na jedenie a odpočinok sa odohráva súbežne s výkonom inej práce. Z pracovnej zmluvy vypadla klauzula o dňoch pracovného pokoja. Dovolenka je definovaná ako práca naviac. Keby bol záujem, viem zaškoliť aj pre prácu nadčas a nočnú prácu. To všetko za minimálnu mzdu, bez príplatku za pracovnú pohotovosť, prácu cez sviatok a sťažený výkon práce. A predsa je to lukratívny a vysnený flek. Mama. Synonymum samozrejmej starostlivosti, bez vedľajších pohnútok. Bez očakávania pochvaly, vďaky za to všetko, bez revanšu. Poslanie. Bezpodmienečná láska, ktorá miluje aj cez prvé buchnáty do jej tváre za jedálenskou stoličkou, prvé vyplazenie jazyka, prvé škaredé slová, prvé klamstvá, tínedžerské výbuchy a trieskanie dverí, dospelácku zaneprázdnenosť. Každý argument vysvetliť toto správanie matiek nemá racionálny základ. Preto nev

Zasa o rok staršia. To číslo je pekné. Ako keď sa v obchode predáva niečo drahšie, ale marketing to podsadí o cent, aby to opticky padlo do nižšej cenovej hladiny. To, čo si najviac cením každým rokom viac a viac, je môj názor. Už to nie je len opičenie, ako keď som bola tínedžerka. Už to nie je len opakovanie rolí, ktoré hrajú iní, recitovanie poučiek z kníh. Už to nie je len svetonázor a všeobecne prijímané pravdy. Moja vlastná skúsenosť, chyby, spomienky, bolesti, radosti a zážitky sú ručiteľmi môjho presvedčenia. Ži a nechaj žiť, ži pre prítomnosť a nedomýšľaj, v jednoduchosti je krása, veci môžeme obdivovať bez toho, aby sme ich vlastnili, najlepšia je vždy zlatá stredná cesta a láska je liek na všetko. To sú moje overené dogmy. Iste, prijímam aj každé ďalšie skúsenosti a budúce rany s veľkou pokorou a rešpektom a beriem ich ako príležitosť učiť sa niečo nové a prehlbovať svoj úsudok. Ale aby to nevyznelo geriatricky, ešte stále patrím do tej vitálnejšej, s