today mood of mamča z gauča

Občas mám chuť ukryť sa pred svetom. Zneviditeľniť sa.  Ráno si objednať malú, útulnú izbu v hoteli v tichej štvrti a hneď sa aj ponoriť do voňavého paplónu a prespať celý deň spánkom spravodlivých. Bez prerušenia. V mojej obľúbenej polohe. Nie pokrčená na boku s pohodlným prístupom k McMlieku. A potom si len tak prepínať telku a hrať sa s mobilom. Nie, netreba mi more, ani wellness. Ani all inclusive. A netreba ani týždeň. Stačí jeden deň.  Len aby som si pripomenula ten čas spred môjho letopočtu. Tú nudu. Ten čas, keď môžem robiť čokoľvek. Chvíle bez povinností. Čas pre seba. Keď padne. Fajront. Keď nič nemusím a nikto ma nehľadá. Nesleduje každý môj krok 24/7. Dobu, keď som nemusela nič.  Skrátka, vybodkovať sa. Zresetovať sa, aby som rozvírila pochybnosti o tom, či som správne tam, kde reálne som. V tom kolotoči povinností. Občas i zúfalstva. Kde sa strácam ja. Večer sa v mojom sne vraciam domov. K mojej rodine. Do bytu, kde vybuchla bomba. A vtedy si uvedomím, že toto je môj vytúž

Dvesto ľudí, konečná, žiadny obchod, ani krčma, či prevádzka, najbližšie mesto pol hodina autom. Keď prichádzam po dlhšej dobe do môjho rodiska, mám prvých pár dní zaľahnuté v ušiach. Z toho vákua. Ticho prerušujú len vtáčiky, zvonce ovečiek a zurkot potôčika. Kolesá tu prefrčia tak raz za pol dňa. Je tu prenádherná príroda a nedotknuté zákutia také, že aj Tatry by sa miestami červenali hanbou. Príjemný chlad, aj keď je teplo. Keď prší, vzduch je ozónovo ťažký a až sa hlava krúti z toľkej čerstvosti. A vonia. Trávou, kvietkami, zemou a slimákmi. Smejem sa, keď vysvetľujem miestnym, ako vyzerá komár. Klasické výťahové small talks pri stretnutí s okoloidúcim neobstoja, všetci sme tu tak nejak rodina. Učupené domčeky rozprávajú svoje neuveriteľné príbehy. Ako sa do dvoch izieb kedysi zmestili tri generácie a veľa, veľa detí. Plačem, keď sa zahryznem do paradajky zo záhradky a pocítim jej chuť. A konáre obsypané malinami, čučoriedkami a egrešmi... Ešte teplé vajíčko od sliepky si prikladám

Dnes sa necítim na žiadne hlboké myšlienky. Už som vám spomínala, že je tomu tak pár dní, čo máme doma nového kámoša Vzdora 😊 A v posledných dňoch mám taký nejaký prázdninový lajtový mód. Slnko, voda, komáre 😊 A k tomu ešte ten spln. No čo vám poviem, nechce sa mi 💁😃 Včera na ihrisku k nám pribehlo asi päťročné dievčatko. Chvíľu behalo okolo nás a potom sa spontánne prihovorilo: "Teta?" Trochu som zneistela a obzerala sa dozadu, či hovorí s tou staršou 80. ročnou pani, ktorá stála obďaleč. Dievča pozeralo na mňa. Čo ma malo osloviť madam, či ako?! V duchu sa prefackávam 😁. "Vaše dieťa má krásne modré oči!" A ja celá rastiem po nečakanom komplimente. Moje gény, moja DNA, moje bunky. Moje dielo! Až na to, že ja mám hnedé oči 😆 Ináč nič nové. Čím viac hnevu u nej, tým menej sebakontroly u mňa. Občas mi to pripadá, ako hra "kto z koho". Ona: "Mrlinkááá!"(rev) Ja: "Áno, zlatúšik, veď ideme na zmrzlinku." Ona: "Nieéé! Mrlinkáá! (re

Minulý týždeň ste mi v ankete napísali, že až 67 % z vás žien by si to rado vymenilo s mužom počas tehotenstva. V prvej sekunde mi v hlave zablikala totožná odpoveď. Jasné, že aj ja vymenila! A nielen počas tehotenstva! Veď aha: Tu je základný súbor bolestí, ktorými si spravidla prechádza každá žena: prepichovanie uší, rozčesávanie zauzlených vláskov, bolesť pri menzese, ktorý sa hlási už týždeň predtým v podobe PMS, občas aj bolesť pri ovulke, najbližších približne štyridsať rokov, slovom a písmom: zhruba počas polovice života. Operácie ženských vecí. Bolesti a nepríjemnosti počas tehotenstva ako nevoľnosti, pálenie záhy, bolesť hlavy, podbruška, bokov, kostrče, opuchnuté členky, neznesiteľné svrbenie. Kontrakcie a pôrod. Nastrihávanie, šitie, jazvy na bruchu. Stavanie sa na nohy po pôrode. Zápaly prsníka, hryznutie do bradavky. Tu je základný súbor bolestí, ktorými prejde spravidla každý muž: soplík (ak som na niečo zabudla a je tu nejaký pán, hoďte mi to pls. do komentu 😉) Nechcem,