Ako mamča z gauča začala opäť raz o sebe pochybovať

-

Momentálne sa na sociálnych sieťach odohrávajú preteky v postovaní najchutnejších vlastnoručne uvarených, upečených mňamiek, vlastnoručne vyrobených aktivít na zabavenie detí počas "karantény", či vlastnoručne ušitého dizajnového rúška.

Pokúsila som sa o kvalifikáciu v prvej kategórii, no môj chlieb nebol hoden ani feedu ✌ Asi preto, že bežné ráno mám v nevyspatej hlave zhon, nie to ešte čas miesiť a prekladať v kľude chlieb. Ten môj navyše ešte prešiel pred upečením dôkladným prstíkovým testom. V nestráženej chvíli. Baby a chlapi, kváskovači! Ako to, do frasa, stíhate a ako to robíte, že máte najsamsuprovatejšie chleby???

Nevadí. Skúsila som teda ďalšiu olympijskú disciplínu, zabaviť dieťa nejakou aktivitou. Prvýkrát som vytiahla obrus, farby, dokonca som našla doma pár okruhliakov z Kuchajdy. Malé sa tešilo, pofarbilo do piatich minút snáď všetko v rádiuse dva metre. A bolo po všetkom. Bolo 9.30 ráno. No nič, snažila som sa aspoň predĺžiť čas aktivity do desiaty, tak sme kamienky vyfénovali, obliekli sa a išli sme na "prechádzku", rozumej dvojmetrový prechod na balkón. Chytila som malé a košík s kamienkami, ukázala, ako ich má ukladať vedľa skalných ruží v črepníku a v zmysle montessori princípov som ju nechala, nech dokončí aktivitu. Áno. Maminky, ktoré máte viac detí, už určite tušíte, čo nastane. Bohužiaľ, ja som zatiaľ len v štádiu neskúsenej, nezodpovednej matere... Malé chytilo najväčší kameň a šup ho cez zábradlie z jedenásteho poschodia. Krvi by sa mi nedorezal, kým som čakala, že sa zospodu ozve niekoho rev. Nič. Vďaka ti, Bože, za karanténu a že všetci sú doma!

Ďalší deň sme maľovali už len abstrakciu. Nekúpi niekto obraz s názvom Korona 2020?😊

Môj deň vôbec nie je hodný chvály na instagrame. Ale verím, že aj napriek tomu sa vaše oko občas obtrie o moje nepodarené príspevky a potešíte sa, že nie ste sami v nedokonalom svete 😉
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako sa mamča z gauča chcela naučiť kváskovať

-
Obraz
Kváskovanie je posledné roky pri pečení veľká téma. Pritom táto metóda prípravy kysnutých výrobkov je stará už päťtisíc rokov. Kváskovali aj naše staré mamy. Dokonca si z detstva pamätám, ako mama vytiahla z pece veľký voňavý chrumkavý bochník. Pri zarobení cesta vždy použila ten sivý skysnutý sajrajt, ktorý schovávala v špajzke. Už roky hľadám v obchode chuťou podobný chlieb. Márne. Buď jedávam zdravé, no hutné a nie veľmi chutné chleby, pri ktorých mi každé sústo akoby stojí v krku. Alebo sa zlakomím na mäkkučký chlebík a po prečítaní zloženia nakoniec zisťujem, že to, čo mi chutí, nie je samotný chlieb, ale kadejaké pochybné éčkové prísady, emulgátory a regulátory 😨. A tak som sa rozhodla, že začnem kváskovať. Prihlásenie do rôznych facebookových skupín s danou témou, napozeranie youtube videí sľubovalo zdarný začiatok. Keďže sme tak trochu kvôli mužovi bezlepkoví, začala som, zdá sa, tou ťažsou cestou. Založením ryžového kvásku. Neviem, kde sa po vyše týždni kŕmenia kvá...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča pochybovala o tom, či je naozaj mamča

-
Obraz
U mamy doma bolo vždy upratané, navarené a takmer aj vždy čosi napečené. Navarené aj pre prasiatka, sliepky. Zavarené všetko ovocie a zelenina od výmyslu sveta spracovaná v stovkách fliaš. Kompóty museli byť v špajzi otočené krajšou stranou von. V dvoch šírošírych záhradách ani stopa po burinke. Na slnku sa vždy čosi sušilo, cibuľa, cesnak, mak, orechy, semienka. Veci krásne vyvarené, naškrobené, predprané v rukách, voňavo vyprané, vyžehlené a uložené v komínkoch. Čisté veci na oblečenie prichystané na posteli. Okná bez jedinej špinky. Prach, neznámy pojem. Všetko na svojom mieste. Pred sviatkami generálky upratovania, týždňové prípravy. A že nás bolo päť. Prvé dni po pôrode som si nevedela zvyknúť na pomenovanie "mama". Vysvetľovala som si to najprv tým, že som prvomatka a celkom nerozumiem tým problémom, ktoré poznajú len mamy, ktoré už rodili predtým. Keď to ani neskôr neprišlo, vsugerovala som si, že mám syndróm pestúnky. Celé roky som sa starala o početné stádo ...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča rovnými nohami do obdobia vzdoru vletela

-
Obraz
Som typ človeka, ktorý kašle na návody, manuály, dobre mienené rady a všetko si robí po svojom. V preklade: najradšej sa učím na vlastnej skúsenosti, na vlastných chybách. A nie je tomu inak ani počas môjho štúdia na vysokej škole materstva. Často opakované "dieťa je tvojou vernou kópiou" som nebrala ako dostatočné varovanie a jeho hĺbku začínam spoznávať až teraz na vlastnej koži. Nebudem klamať, sú aj u mňa situácie, keď gumička z nervov praskne a ja vybuchnem. Kričím, šmarím o zem, rázne poviem nieee!, odujem sa, vytrhnem malej z rúk bez diskusie nejakú vec, tresknem dverami (ale mám ináč aj krajšie dni 😆). No a čo sa nestalo? Sú tomu tak dva týždne, čo sa z môjho milého dievčatka stalo umrnčané, uplakané bábo, ktorá má aspoň raz denne teatrálny výstup. Obdobie vzdoru sa tuším tomu nadáva. Spúšťačom je banalita. Že večer o ôsmej nejdeme k babkiným mačkám na východ. Že jej nechcem sklopiť kočík. Že jej neviem opraviť cumeľ, ktorý si rozhrýzla na kusy. Prekáža mi najmä ten ...
Čítať ďalej