Ako sa mamča z gauča rozhodla, že je predsa rada ženou

-

Minulý týždeň ste mi v ankete napísali, že až 67 % z vás žien by si to rado vymenilo s mužom počas tehotenstva.

V prvej sekunde mi v hlave zablikala totožná odpoveď. Jasné, že aj ja vymenila! A nielen počas tehotenstva! Veď aha:

Tu je základný súbor bolestí, ktorými si spravidla prechádza každá žena: prepichovanie uší, rozčesávanie zauzlených vláskov, bolesť pri menzese, ktorý sa hlási už týždeň predtým v podobe PMS, občas aj bolesť pri ovulke, najbližších približne štyridsať rokov, slovom a písmom: zhruba počas polovice života. Operácie ženských vecí. Bolesti a nepríjemnosti počas tehotenstva ako nevoľnosti, pálenie záhy, bolesť hlavy, podbruška, bokov, kostrče, opuchnuté členky, neznesiteľné svrbenie. Kontrakcie a pôrod. Nastrihávanie, šitie, jazvy na bruchu. Stavanie sa na nohy po pôrode. Zápaly prsníka, hryznutie do bradavky.

Tu je základný súbor bolestí, ktorými prejde spravidla každý muž: soplík (ak som na niečo zabudla a je tu nejaký pán, hoďte mi to pls. do komentu 😉)

Nechcem, aby môj príspevok pôsobil feministicky alebo zozmiešňujúco voči mužom. Mužov si vážim, ale je evidentné, že ženy vo všeobecnosti majú toho v živote naložené viac ako muži. Ale! Naozaj chcem život bez všetkých tých sprievodných bolestí? Rovnaký, bez pravidelného striedania fáz prebúdzania, živelnosti, nasratosti a vysušenosti? Naozaj by som sa chcela iba pozerať na muža, ako mu rastie tehotenské brucho a cítiť pohyb iba cez kožu? A pôrod prežívať iba očami a držať ho pri tom za ruku a dieťa prvý raz cítiť, až pri prestrihávaní šnúry?

Kedy som sa cítila lepšie, keď som skúšku spravila so šťastím bez námahy, alebo vtedy, keď som si ju vydrela po nociach, s plačom? Keď som na telesnej počas strednej občas ťukla do lopty na volejbale, alebo keď som sa z bicyklovačky vrátila rozbitá na šrot, až sa mi kolená triasli ešte dva dni?

Keby som si mala teraz vybrať, taaak... nemenila by som. Život ženy je výzva. Sila. Je to cena za vstupenku do prvého radu. Dobrodružstvo.

Dnes to ukončime motivačne, kedy ste boli v živote najviac pyšní, za to že ste žena/muž? 😉🙆🙌
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako sa mamča z gauča zamyslela nad šeďou dospelákov

-
Obraz
Minule som prechádzala popri materskej škôlke s krásnym dúhovým plotom, za ktorou stálo šedivé biznis centrum. Dva svety. Jeden hravý, veselý a pestrofarebný. Druhý šedý, neutrálny. Kedy nastane ten prerod, keď vklzneme z farebného sveta detí do šedivej, smutnej krajiny dospelých? Prečo nie sú pracovné notebooky výrazne farebné, sýto oranžové so zelenými guličkami a mačičkovým motívom, s malým zvončekom a zrkadielkom? Prečo je každý, kto sa nápadne farebne oblieka označený za extravagantného exota? Prečo dúha vo svete dospelých patrí iba menšine? Kto o tom rozhodol? 🤔
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča utvárala spomienky na detstvo

-
Obraz
Moje najrannejšie spomienky siahajú tak do veku dvoch - troch rokov. Paradoxné je, že na tie pekné zážitky si pamätám len tak útržkovito. No tie situácie, keď som sa cítila nepríjemne, si pamätám veľmi dobre. Akoby sa stali nedávno. Ako ma naši viezli do nemocnice na operáciu. Stála som pri ceste a zmätene som pozerala, aké čudné tiene vrhá pouličná lampa. Cítila som sa neisto. Kam ma to berú a prečo sú takí vážni?  Ako som dostala na Vianoce skákacieho gumeného pavúka a tak som sa ho naľakala, až som vyskočila na gauč a driapala som sa po stene. Všetci sa mi smiali. Doteraz si pamätám každý jeden detail z tohto okamihu. Tlmené svetlo v izbe, ten strach...  Pamätám si, ako sme sa s bratmi klbčili, až mi jeden z nich obúchal moju červenú čižmičku o hlavu a ja celá usoplená som cez izbový telefón žalovala mame, že ma bijú. Spomínam si na tú krivdu, keď ma mama okríkla, čo som tým dvom zas spravila. Ten žiaľ, že ma nechápe... Spomínam si, ako raz bola nariadená pracovná sobota a upratoval
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča chytila depku z korony

-
Obraz
Dnes to na mňa už voľajako doľahlo. Celé posledné týždne som sa len pousmievala nad vtipmi, radami a tipmi, čo sa dá robiť doma počas nútenej izolácie. Veď my mamy na materskej vieme... Sme prakticky tri roky v karanténe. Ale už aj mne chýba trošku toho môjho starého režimu, troška gaučového kľudu, vlastného priestoru a relatívnej slobody. Po pravde, obdivujem maminky, ktoré vymýšľajú pre svoje deti všakovaké aktivity počas týchto dní a hrajú sa s nimi. Ja stojím celé dni len pri sporáku, lebo sme všetci doma, vkuse umývam riad. Ruky mám od kadejakých antibakteriálnych gelov a prostriedkov vysušené ako starena. Dieťa mi neustále mrnčí. Lebo sa jej nevenujem, ako doteraz. Lebo tata sa s ňou nehrá, je zavretý len v izbe a vkuse ťuká do počítača a nemôže ísť za ním. Často sa pristihnem, ako premýšľam, či je nebezpečnejšie ísť von, alebo ostať celý deň s malou doma. Obdivujem aj mamy, ktoré majú teraz doma viac detí 🙈 Chýba mi ihrisko. Len tak ísť hocikam. Tešiť sa s malou, a
Čítať ďalej