Ako sa mamča z gauča nechala unášať materstvom

-

Každá z nás to materstvo a materskú vníma ináč.

1. Plán. Do tridsiatky porodiť dve zdravé deti, chlapca a dievča. Rok po svadbe. Po dovolenke. Po dobudovaní.
2. Príliš dlhá pauza z roboty. Potrebujem sa vrátiť. Chcú ma späť. Nedávajú to bezo mňa. Chcem vypadnúť z tohto materského kolotoča. 
3. Nič len drina. Denná - nočná. Nonstop. Varenie. Upratovanie. Pranie. Žehlenie. Hry s deckami. Návštevy. Krúžky. Lekári. 
4. Príležitosť na biznis a sebarozvoj. Začnem piecť. Variť. Šiť. Vymýšľať aktivity. Tvoriť. Kurzy. 
5. Stať sa profíkom. Zažrať sa do témy a poskytovať rady iným. Dojčenie. Látkovanie. Príkrmy. Odplienkovanie. Zvládanie výchovy.
6. Nuda. Stereotyp. Frustrácia. Nebaví ma to. Nebaví ma ani nič vymýšľať. Nechcem ďalšie dieťa.
7. Cieľ. Po úpornom snažení. Po neúspechoch. Po zrúcaných plánoch.

Doma som vnímala materstvo ako nekonečný kolobeh roboty. K rok a pol ročnému pribudli neplánovane dvojičky, otec na týždňovkách. Skúsim sa rozpamätať, či som niekedy videla moju mamu oddýchnutú a plnú nápadov na tvorenie. Nie. Bývali sme na dedine. Bez internetu. Nie všetky maminy boli lesné víly, niektoré si namiesto túry do lesa chceli len tak poklábosiť, pokávičkovať medzi sebou, ale keďže tam nebolo nič, nebolo ani o čom. Nuda.

Kým som si budovala kariéru, o materskej som nechcela ani počuť. Nevedela som si predstaviť, že by som ostala bez príjmu, bez práce, bez ľudí okolo mňa, bez projektov, služobiek. Často som rozmýšľala, keby sa dieťa náhodou pritrafilo, kam a komu by som ho šupla, aby som sa mohla čo najskôr vrátiť späť.

Keď prišiel ten pravý, prišli aj plány. Aj by som ostala doma, oddýchnem, budem niečo manuálne vyrábať, aby som sa nenudila. Vyrábať ozdoby na svadby, náramky, náušnice? Kúpim si šijací stroj. Založím si malú firmu a po materskej sa už do práce nevrátim. Malé bude dojčené, látkované, kŕmené len z overených bio zdrojov a nerozbitné. Až kým sa plány rokmi nezrúcali. Vysilene som došla do cieľa.

Moje materstvo, úprimne? Užívam si, že nemám plán a nápady 🙃. Že sme. Že robíme tortičky z piesku, že si výjdeme na koláč do mačacej kaviarne. Že keď prší, ležíme len tak doma.

Ako to máte vy? 🤗 Ste akčný typ maminky, či skôr lážo plážo?😊
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako sa mamča z gauča chcela naučiť kváskovať

-
Obraz
Kváskovanie je posledné roky pri pečení veľká téma. Pritom táto metóda prípravy kysnutých výrobkov je stará už päťtisíc rokov. Kváskovali aj naše staré mamy. Dokonca si z detstva pamätám, ako mama vytiahla z pece veľký voňavý chrumkavý bochník. Pri zarobení cesta vždy použila ten sivý skysnutý sajrajt, ktorý schovávala v špajzke. Už roky hľadám v obchode chuťou podobný chlieb. Márne. Buď jedávam zdravé, no hutné a nie veľmi chutné chleby, pri ktorých mi každé sústo akoby stojí v krku. Alebo sa zlakomím na mäkkučký chlebík a po prečítaní zloženia nakoniec zisťujem, že to, čo mi chutí, nie je samotný chlieb, ale kadejaké pochybné éčkové prísady, emulgátory a regulátory 😨. A tak som sa rozhodla, že začnem kváskovať. Prihlásenie do rôznych facebookových skupín s danou témou, napozeranie youtube videí sľubovalo zdarný začiatok. Keďže sme tak trochu kvôli mužovi bezlepkoví, začala som, zdá sa, tou ťažsou cestou. Založením ryžového kvásku. Neviem, kde sa po vyše týždni kŕmenia kvá...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča pochybovala o tom, či je naozaj mamča

-
Obraz
U mamy doma bolo vždy upratané, navarené a takmer aj vždy čosi napečené. Navarené aj pre prasiatka, sliepky. Zavarené všetko ovocie a zelenina od výmyslu sveta spracovaná v stovkách fliaš. Kompóty museli byť v špajzi otočené krajšou stranou von. V dvoch šírošírych záhradách ani stopa po burinke. Na slnku sa vždy čosi sušilo, cibuľa, cesnak, mak, orechy, semienka. Veci krásne vyvarené, naškrobené, predprané v rukách, voňavo vyprané, vyžehlené a uložené v komínkoch. Čisté veci na oblečenie prichystané na posteli. Okná bez jedinej špinky. Prach, neznámy pojem. Všetko na svojom mieste. Pred sviatkami generálky upratovania, týždňové prípravy. A že nás bolo päť. Prvé dni po pôrode som si nevedela zvyknúť na pomenovanie "mama". Vysvetľovala som si to najprv tým, že som prvomatka a celkom nerozumiem tým problémom, ktoré poznajú len mamy, ktoré už rodili predtým. Keď to ani neskôr neprišlo, vsugerovala som si, že mám syndróm pestúnky. Celé roky som sa starala o početné stádo ...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča rovnými nohami do obdobia vzdoru vletela

-
Obraz
Som typ človeka, ktorý kašle na návody, manuály, dobre mienené rady a všetko si robí po svojom. V preklade: najradšej sa učím na vlastnej skúsenosti, na vlastných chybách. A nie je tomu inak ani počas môjho štúdia na vysokej škole materstva. Často opakované "dieťa je tvojou vernou kópiou" som nebrala ako dostatočné varovanie a jeho hĺbku začínam spoznávať až teraz na vlastnej koži. Nebudem klamať, sú aj u mňa situácie, keď gumička z nervov praskne a ja vybuchnem. Kričím, šmarím o zem, rázne poviem nieee!, odujem sa, vytrhnem malej z rúk bez diskusie nejakú vec, tresknem dverami (ale mám ináč aj krajšie dni 😆). No a čo sa nestalo? Sú tomu tak dva týždne, čo sa z môjho milého dievčatka stalo umrnčané, uplakané bábo, ktorá má aspoň raz denne teatrálny výstup. Obdobie vzdoru sa tuším tomu nadáva. Spúšťačom je banalita. Že večer o ôsmej nejdeme k babkiným mačkám na východ. Že jej nechcem sklopiť kočík. Že jej neviem opraviť cumeľ, ktorý si rozhrýzla na kusy. Prekáža mi najmä ten ...
Čítať ďalej