Ako mamča z gauča poradila svojej mladšej ja, či sa má vydávať taká mladá

-

Ako by som zareagovala, keď za mnou o pár rokov príde moje mladšie ja a povie mi "Mami, idem sa vydávať... a z lásky"? Mlieko stále na brade, zarobené akurát tak na garsónku v Stakčíne, po krátkej známosti s chlapcom, ktorý vyzerá byť slušný. 

Ale... Niečo vo mne sa ohromne búri. Asi rozum. Zapínam teleport a prenášam sa v čase späť a vidím rovnakú seba, čerstvo po škole, s iskričkami v očiach, motýlikmi v bruchu, neustále spolu na dráte, keď sme bez seba.

Pousmievam sa nad mojími názormi. Že sa budeme milovať stále tak, ako na začiatku. Že ho dokážem zmeniť. Že ma určite nikdy nesklame, neoklame. Že len on ma robí šťastnou. Že bývanie si potom nejako poriešime. Že mi bude oporou v tých najťažších chvíľach. Že všetok svoj voľný čas chcem tráviť len s ním. 
&
"Ahoj, prepáč, že ruším..., ale  prezradím ti, ako to chodí v dlhoročných vzťahoch. Že po čase príde stereotyp. Že možno si potom nebudete mať čo povedať. Že budete občas aj ticho. Že sa aj ozajstne pohádate. Že budeš počuť od neho aj strašné veci. Že má dosť chýb. Že nastanú chvíle, keď budeš rozmýšľať, či ťa ešte ľúbi, či si ťa vôbec váži. Že sa nezmení. Že budeš musieť zvážiť, či aj napriek tomu to má cenu. Že to, čo sa ti na ňom páči, neskôr môžeš aj nenávidieť. Že to, čo sa ti teraz javí, ako drobná chybička, bude neskôr veľký prúser. Že budeš súčasťou jeho rodiny a nebudeš môcť z nej vystúpiť, aj keby si niekedy strašne chcela. Že on ťa nerobí šťastnou. Že sa budete musieť učiť navzájom hospodáriť, šetriť a vzájomne si pri tom dôverovať. Že občas nebude na dovolenku. Že môžu prísť aj nečakané podrazy. Že môžeš tiež zistiť, že ten najlepší čas tráviš bez neho. Že isto príde kríza. Nevera? Choroba? Problém otehotnieť? Výchova detí? Jedno z toho. Alebo aj všetko naraz. Že pri pokuse zmeniť to, to nepôjde už jednoduchým papá čau. Že v tom najhoršom môžeš uvažovať aj o rozvode.

Ale poviem ti jedno: miluj a rob, čo ti káže srdce. Lebo láska nepozná prekážky. Tá skutočná." ❤

Kedy ste do spoločného chomúta vhupli vy? Menili by ste niečo na svojom rozhodnutí? 🤗
Miesto: Bratislava, Slovensko

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako sa mamča z gauča chcela naučiť kváskovať

-
Obraz
Kváskovanie je posledné roky pri pečení veľká téma. Pritom táto metóda prípravy kysnutých výrobkov je stará už päťtisíc rokov. Kváskovali aj naše staré mamy. Dokonca si z detstva pamätám, ako mama vytiahla z pece veľký voňavý chrumkavý bochník. Pri zarobení cesta vždy použila ten sivý skysnutý sajrajt, ktorý schovávala v špajzke. Už roky hľadám v obchode chuťou podobný chlieb. Márne. Buď jedávam zdravé, no hutné a nie veľmi chutné chleby, pri ktorých mi každé sústo akoby stojí v krku. Alebo sa zlakomím na mäkkučký chlebík a po prečítaní zloženia nakoniec zisťujem, že to, čo mi chutí, nie je samotný chlieb, ale kadejaké pochybné éčkové prísady, emulgátory a regulátory 😨. A tak som sa rozhodla, že začnem kváskovať. Prihlásenie do rôznych facebookových skupín s danou témou, napozeranie youtube videí sľubovalo zdarný začiatok. Keďže sme tak trochu kvôli mužovi bezlepkoví, začala som, zdá sa, tou ťažsou cestou. Založením ryžového kvásku. Neviem, kde sa po vyše týždni kŕmenia kvá...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča pochybovala o tom, či je naozaj mamča

-
Obraz
U mamy doma bolo vždy upratané, navarené a takmer aj vždy čosi napečené. Navarené aj pre prasiatka, sliepky. Zavarené všetko ovocie a zelenina od výmyslu sveta spracovaná v stovkách fliaš. Kompóty museli byť v špajzi otočené krajšou stranou von. V dvoch šírošírych záhradách ani stopa po burinke. Na slnku sa vždy čosi sušilo, cibuľa, cesnak, mak, orechy, semienka. Veci krásne vyvarené, naškrobené, predprané v rukách, voňavo vyprané, vyžehlené a uložené v komínkoch. Čisté veci na oblečenie prichystané na posteli. Okná bez jedinej špinky. Prach, neznámy pojem. Všetko na svojom mieste. Pred sviatkami generálky upratovania, týždňové prípravy. A že nás bolo päť. Prvé dni po pôrode som si nevedela zvyknúť na pomenovanie "mama". Vysvetľovala som si to najprv tým, že som prvomatka a celkom nerozumiem tým problémom, ktoré poznajú len mamy, ktoré už rodili predtým. Keď to ani neskôr neprišlo, vsugerovala som si, že mám syndróm pestúnky. Celé roky som sa starala o početné stádo ...
Čítať ďalej

Ako mamča z gauča rovnými nohami do obdobia vzdoru vletela

-
Obraz
Som typ človeka, ktorý kašle na návody, manuály, dobre mienené rady a všetko si robí po svojom. V preklade: najradšej sa učím na vlastnej skúsenosti, na vlastných chybách. A nie je tomu inak ani počas môjho štúdia na vysokej škole materstva. Často opakované "dieťa je tvojou vernou kópiou" som nebrala ako dostatočné varovanie a jeho hĺbku začínam spoznávať až teraz na vlastnej koži. Nebudem klamať, sú aj u mňa situácie, keď gumička z nervov praskne a ja vybuchnem. Kričím, šmarím o zem, rázne poviem nieee!, odujem sa, vytrhnem malej z rúk bez diskusie nejakú vec, tresknem dverami (ale mám ináč aj krajšie dni 😆). No a čo sa nestalo? Sú tomu tak dva týždne, čo sa z môjho milého dievčatka stalo umrnčané, uplakané bábo, ktorá má aspoň raz denne teatrálny výstup. Obdobie vzdoru sa tuším tomu nadáva. Spúšťačom je banalita. Že večer o ôsmej nejdeme k babkiným mačkám na východ. Že jej nechcem sklopiť kočík. Že jej neviem opraviť cumeľ, ktorý si rozhrýzla na kusy. Prekáža mi najmä ten ...
Čítať ďalej